Samotný proces oplodnenia a to čo tomu predchádza tu opisovať nebudem, veď éru o včielke a kvietku už hádam máme za sebou. :) Prvy týždeň po krytí naša slečna Daisy len spala, nejedla... To sa ale rýchlo zmenilo a doslova pažravosť vystriedala týždeň kľudu.
Začali jej svietiť oči akonáhle zbadala niečo, čo sa dalo dať do žalúdka. Po mesiaci sme zašli na kliniku v Žiline, kde nám oznámili, že šteniatok je 6 a možno aj viac. Vzhľadom na to sa jednalo o náš prvý pôrod fenky, tak sa u nás študovala veškerá dostupná literatúra,www atď. Veľa pomohol článok na www p. Táni Sládečkovej a nášho veterinára. Ak som na niekoho zabudol, nech mi odpustí. Ale najviacej graviditu prežíval náš Oskar. Posledné dva týždne pred pôrodom minimálne jedol, len chodil a znášal Daisy do pelechu všetko čo zbadal a mohla to použiť alebo aj nie. :) Tá ho z gauča iba pozorovala a 2x denne si išla urobiť revíziu, či tam dal všetko, na čo si ona zmyslela... Posledný týždeň som stresoval sám seba v obavách či to zvládnem, len aby sa mojej " Didinke " nič nestalo atď. kto to zažil, istotne pochopí. Týždeň vopred som bol stále v kontakte s veterinárom a uisťoval som sa, že má zapnutý mobil ak by niečo zle nedajbože sa stalo... Normálne až otravne trápny som si pripadal sám sebe a nie tak ešte asi okoliu. Tak vystresovaný som nebol veľmi dlho a nepridávalo mi to ani na zdravotnom stave. ALE aj napriek obavám, že Deja stratí schopnosť cítiť, keď mi je zle, počas gravidity / v období hárania moc nereaguje na moje problémy / tak napodiv reagovala veľmi slušne.
Ale poďme k veci.
3 dni pred pôrodom som už vôbec nespával a strážil fešandu, ktorá ako správna herečka počkala, kým nahodou zdriemnem a hneď dobehla a zahrala divadlo, že už ma kontrakcie... Naštartoval som sa do polohy pôrodníka a ona s kľudným svedomím si lahla a zaspala. Možno jej robilo dobre, keď videla, že som v pohotovosti. Do poslednej chvile si veselo skákala na gauč, postel ako keby ani brucho nemala.
17.01. podvečer skočila z postele a "vyletel" z nej výtok tažko definovateľnej farby / skôr zeleno-žlto-modrý /. Poučený, že sa jedná "o zátku" som išiel chystať vodu, nástroje, handry štýlom ako v starých filmoch babice.:) Nič sa však viacej nedialo.
18.01. Celý deň veselo poskakovala a Oskar len obsmrdal okolo jej zadku a jemne blekotal. Večer si kľudne ľahla a zaspala.

19.01.2007 01:50 sa zobudil náš syn Michael s tým, že má celú posteľ mokrú... a naša buchta Daisy doletela za mnou s takým divným výrazom v očiach až som sa zľakol. Sadol som si do kresla , Deja na mňa a hladkal som ju tak jemne ako sa len dalo. Kontrakcie sa zosilovali a ona sa tlačla ku mne viacej ako obvykle. Oskar sme preventívne zavreli do klietky vedľa v miestnosti. Veď čo už by tam chlapi teraz narobili...
Vypili sme s Evou popri tom ešte kávičku a snažili sa ukludniť Deju ale hlavne sami seba.
02:59 silná kotrakcia a už som mal jedno " vrecko " na nohách. Rýchlo sme oboch, Deju aj malého preložili do pelechu a Deja si ho vyčistila, odhryzla pupočnú šnúru a mladý ihneď začal cestovať po bruchu, čo mu nohy resp. bruško stačilo. Aktivista veliký.
Deja sa ovlažila vodou a zdriemla si. Alf ako prvorodený mal hmotnosť 350g.
05:40 znova silné kontrakcie a ledva dychala. Tlačila čo sa dalo. Medzi tým som dumal, čo s tým "špagátom" / zvyškom vaku, čo z nej visel od prvého šteniatka/.
Nič... Vyjde sám s druhým krpcom. Desať minút vysilujúceho tlačenia a bol vonku aj s druhým vakom. V snahe odlahčiť Deji utrapy, som sa skonsolidoval, pretrhol vak, jemne prstom vyčistil ústa lapajúce po dychu a zhruba 3-4cm od šteniatka roztrhol pupočnú šnúru. To už ale zasahovala aj Dida a vylizovala mladého Arthura. Aké bolo ale moje zdesenie, keď v šere som zbadal svetlo-hnedé fľaky na hlave, tmavé telo, miestami do hneda, biele znaky.... Jediné čo mi prebleslo hlavou bolo " .. no doprdele, trikolora... ma niektori jedinci na internete zase ohovoria.... ". Vzápätí ale ďaľšia myšlienka bola " ... a nech. Možu ma bozať, len nech je zdravé...". Ale Deja ho opucovala, osušili sme ho, dali na svetlo a ojha , krásne hnedy navyše s dymovým nádychom, na modro svietiacim v svetle výbojky... Presne to, čo sa mi tak moc páči a to, prečo som aj pôvodne chcel kryt s Erkanom Aki z Daffodil Yellow ... Hmotnosť tohoto tigra bola 380g.
Nervozita opadla v nádeji, že ešte 4 a bude kľud. Pupočník ale dosť krvácal, tak Eva , s praxou zdravotnej sestry na chirurgii, mu to podviazala.

08:00 Dlho sa nič nedialo a po dohode s veterinárom / p. MVDr.Vitek / sme pichli 0.5ml injekcie na kontrakcie Deji do svalu./ Mali sme ju vopred nachystanú a udržiavanu v izbovej teplote / .Za 15 minút silné kontrakcie. Viackrát sa z Deji vytlačil kúsok vaku a v zápätí sa stratil dnu... Moje špekulácie ako pomôcť Dide a zachytiť vak a potiahnuť boli silné. Evidentne sa trápila resp. ju to moc vyčerpávalo. Pri predstave, že takto ešte pôjdu 3, mi behal mráz po chrbte a ľutoval som, že som ju dal nakryť. Podobnosť môjho zmýšlania je len náhodou podobná s tou ľudskou pri pôrode. :)
08:30 sa podarilo a vyšiel von cvalík s hmotnosťou 400g. Alec, tak sme ho nazvali, dal teda zabrať poriadne. Ale radosť z krásavca prehlušila náš strach. Deja si roztrhla vak, prehrýzla pupočník, osušila. len tak na margo veci, je dobre pridržať šteňa a aj pupočník, ked ho fena prehryzáva, aby v tom materinskom silnom pude moc nenaťahovala šteniatko. To je ale môj názor, ziskaný a overený od Slava z JS.
09:10 vypudila Deja zo seba vak s mrtvym šteniatkom cele čiernej farby. Pravdepodobne bolo už mrtve dávnejšie, naliate vodou s hmotnosťou 200g... A zrazu zostalo ticho. Deji splaslo brusko a vinula si k sebe tych 3-och šarvancov. Strach opäť stúpal, že kde je zvyšok šteniatok. NIKDE . Na obed prišiel veterinár a premacával, hľadal a nikde nič. Išli sme na sono aby sme sa vyhli stresu, že či sa niekde nezaseklo šteniatko pri pôrode a nakoniec stres bol presne kvôli sonu. Nevadí.Keď nie na množstve tak na kvalite sa to hádam odzrkadlilo. :)
Dnes sa tešíme z troch naozaj krásnych malých stafíkov a navyše ja som rád, že Arthur, ako moje krstňa / sám som si ho rozbalil aj šnúru pretrhol.../ zostáva v našej chovateľskej stanici. Alec už má tiež nových - budúcich a asi veľmi milujúcich páničkov a dufám, že aj Alfovi takých nájdeme.

Ešte raz by som rád poďakoval všetkým zúčastneným priateľom za rady, pomoc, ktorú sme potrebovali a následne aj využili.
Takže všetkým zúčastneným - ĎAKUJEME