» POVESŤ O DÚHOVOM MOSTE «

Keď zomrie nejaké zviera, ktoré je nám tu na zemi obzvlášť blízke, dostane sa na kraj Dúhového mosta. Sú tam krásne lúky, kopce a jazerá, kde sa naši psí kamaráti môžu spolu hrať. Majú plno dobrého jedla, čistej vody, slnečného svitu, tepla a pohodlia. Tam psík znovu omladne, môže dosýta behať, k jedlu má pečeňovú paštétu, k odpočinku ho čaká vankúšik z najjemnejšieho peria. Nič ho nestraší, nie sú tam žiadne búrky ani zlí tvorovia. Naši chlpatí kamaráti majú skrátka všetko čo im ich srdiečka zažiadajú a po čom v živote túžili. Aj neduhy ktoré mali sú preč. Ten kto bol starý, je znovu mladý, kto bol chorý je zdravý, pri sile a plný života. Sú späť taký, akých si ich pamätáme z najkrajších snov. Sú šťastný až na jednu maličkú výnimku – chýba im ich pán, najväčší priateľ. Všetci sa spoločne hrajú až príde deň kedy psík zrazu zastaví a spozornie, pozrie sa do diaľky. Jeho jasné oči sa rozžiaria, celé telo sa nadšením rozochveje. Opustí kamarátov a rozbehne sa zelenou trávou k obzoru, stále rýchlejšie a rýchlejšie. Objavil svojho ľudského priateľa a keď sa konečne stretnú pevne sa obíjmu. V radostnom bláznivom vítaní olíže psík pánovi tvár, ruky pohladia jeho hlavu a človek sa znovu pozrie do verných očí ktoré nadlho zmizli z jeho života, ale nikdy sa nestratili z jeho srdca.
Už ich nič nerozdelí.

A vtedy prekročia Dúhový most spoločne.

(preklad)